CHRÁNIŤ SA AKO PRARODIČIA, KEĎ DORÁBALI VÍNO

            Keď v minulosti naši prarodičia dorábali víno, dobre poznali nebezpečenstvo, aké hrozí pri jeho kvasení – že sa uvoľňuje oxid uhličitý, ktorý môže človeka zadusiť. Jeho nebezpečenstvo je o to väčšie, že nemá chuť, ani vôňu, ani zápach. Človek ho jednoducho dýcha a vôbec o tom nevie. Stávali sa tragédie, ale ľudia prišli na to, ako sa chrániť. Pochopili, že sa nemôžu spoliehať na svoje zmysly a začali si brávať so sebou do pivnice horiacu sviecu. V momente, keď začala svieca hasnúť, bolo jasné, že nemá kyslík a treba utekať. Utekať, aj keď svojimi zmyslami človek nič necítil.
            Dnes sa už také prípady nestávajú. Avšak niečo podobné, čo sa stávalo v pivniciach, sa stále stáva, i keď inak. Chodíme po svete, kde hynie veľa ľudí. Predovšetkým duchovne. Sú zasiahnutí „plynom“ súčasnej kultúry, ktorá je veľmi rafinovaná. Produkuje veci, ktoré sú nebezpečné, ale pritom veľmi vábivé, na prvý pohľad neškodné. Zmysly nám hovoria: všetko je v poriadku. Aj rozum nám to môže hovoriť. No v skutočnosti pomaly, ale iste hynieme - dusíme sa a zaspávame.
            Ako sa ubrániť tomuto nebezpečenstvu, ktoré hrozí všetkým? Ježiš nám v evanjeliu hovorí: „Bdejte. Dávajte si pozor!“ A na iných miestach nás vyzýva: „Bedrá majte opásané a horiace sviece v rukách.“ Toto je riešenie! Horiaca svieca v rukách!
            A čo alebo kto je tou horiacou sviecou? Kristus, svetlo sveta!
            Život je vskutku ťažký, domotaný. Niekedy aj nebezpečný ako pivnica, v ktorej kvasí víno. Ťažko je správne sa v ňom zorientovať. Je tu však Kristus, kritérium pravdy a života.
            Naším poslaním je žiť vo svete, nie z neho utekať. Zároveň a či práve preto je nevyhnutné kráčať životom so Svetlom v ruke.

(spracované podľa adventnej homílie Mariána Bublinca)